Najväčšie finančné krízy

[Sasha]

Najväčšie finančné krízy

[Scalper]

DOT.com bublina 2000
Rozvoj technológií a hlavne rýchly rozvoj internetu spôsobili to, že v USA začalo koncom minulého storočia vznikať množstvo spoločností, ktoré sa zaoberali vývojom v týchto oblastiach. Tieto spoločnosti často prinášali inovácie v rámci tohoto dynamicky sa rozvíjajúceho trhu, čo spôsobilo rýchli nárast ich akcií.
Rýchly nárast a vidina vysokých ziskov z takýchto akcií spôsobili, že sa výrazne zvýšili investície do tohto odvetvia. Tento nárast vyvrcholil v roku 2000, keď ponuka akcií bola zrazu podstatne
vyššia ako dopyt po týchto akciách. Nakoľko tento druh akciového trhu bol značne nadhodnotený, došlo v uvedenom roku k spľasnutiu tejto technologickej bubliny. Nastal výrazný pokles cien akcií, čo malo negatívny vplyv na investície nielen finančných inštitúcií, ale aj samotných obyvateľov. Spolu s teroristickými útokmi, ktoré nastali v roku 2001, tento vývoj mal veľmi negatívny dosah na podnikateľské prostredie a ekonomický rast v rámci USA. Federálny rezervný systém na to reagoval znižovaním kľúčovej úrokovej sadzby, ktorá postupne klesla zo 6,25% na 1%, čo malo za následok stimuláciu rastu HDP a vymanenie sa z tejto ekonomickej krízy.

[Marektrader]

Ekonomická kríza 2020 – pandémia COVID-19
Vo svetle nových udalostí, hlavne ak ide o šírenie koronavírusu, to vyzerá tak, že nielen ekonomika na Slovensku, ale aj iné ekonomiky iných vyspelých krajín, čaká recesia. Národná banka Slovenska (NBS) varuje, že slovenská ekonomika sa môže prepadnúť až o desať percent. Očakáva sa taktiež výrazný nárast nezamestnanosti. Vláda SR prijala niekoľko nových prísnejších opatrení pre zmiernenie šírenia pandémie.
Predpovedaná globálna recesia roku 2020 sa blíži a jej spúšťačom je pravdepodobne pandémia koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Zdá sa, že rok 2020 je dátumom, keď pád 2.0 opäť naštartuje hlbokú recesiu.
• The Independent: Ďalšia globálna finančná kríza zasiahne v roku 2020, varuje investičná banka JPMorgan – vyvolaná automatizovanými obchodnými systémami.
• Forbes: 20. roky môžu byť najhoršou dekádou v histórii USA – vyvolané nákazou z globálnej úverovej krízy.
• Mark Zandi, hlavný ekonóm agentúry Moodys Analytics, uviedol, že 2020 je skutočný inflexný bod.
• Nouriel Roubini, profesor na Stern School of NYU, hlavný ekonóm pre medzinárodné záležitosti v Bielom dome počas Clintonovej administratívy, (pracoval aj pre MMF, Federálny rezervný systém USA a Svetovú banku) predpovedá, že súčasná globálna expanzia bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcom roku 2021, upozorňuje však, že všetky indikátory ukazujú na globálnu recesiu v roku 2020. Poukazuje na to, že globálne stimulačné balíčky sa končia, že sa blíži inflácia, že obchodné spory vytvoria brzdu pre ekonomiky a že úrokové sadzby sú teraz na vzostupnej trajektórii.

[Marektrader]

Hospodárska kríza v Argentíne - 2001/2002 - Koncom 80. rokov začala Argentína realizovať rozsiahly program ekonomických reforiem, ktorého cieľom bolo znížiť nadmernú infláciu a zaistiť dlhodobý ekonomický rast v krajine. Pozitívnym výsledkom bolo zníženie ročnej miery inflácie z hyperinflačných 4924 % v roku 1989 na 4 % v roku 2002. Odvrátenou stranou bolo prudké zvýšenie nezamestnanosti a rast zahraničného dlhu Argentíny.

Krajina sa z recesie dostávala iba pomaly. Začiatkom roka 2001 ponúkol MMF Argentíne pôžičku vo výške 13,7 miliardy USD. Táto pôžička mala pomôcť Argentíne pri splácaní jej zahraničného dlhu, ale hlavne upokojiť situáciu v krajine a prilákať nové zahraničné investície. MMF však už v auguste 2001 poskytol Argentíne 8 miliárd USD na zmiernenie krízy. Ozvali sa hlasy, že pôžička iba zvýši zahraničné zadlženie krajiny.

V septembri 2001 klesla Argentína ešte hlbšie do trojročnej recesie. Miera nezamestnanosti sa v októbri 2001 zvýšila na 18,3 %. Situácia sa vyhrotila vypuknutím hospodárskej a finančnej krízy po tom, ako MMF neuvoľnil decembrovú tranžu vo výške 1,3 miliardy UDS, ktorú vláda potrebovala na splatenie úrokov zahraničným veriteľom.

[Scalper]

Kríza akciových trhov - 1987 Americké akciové trhy utrpeli najväčší jednodňový pokles v povojnovej ére 19. októbra 1987. Akciový index Dow Jones Industrial Average sa vtedy prepadol o 22 % a trhy v Európe a Japonsku ho nasledovali. K prepadu na burze viedlo všeobecné presvedčenie, že akciovým trhom dominuje obchodovanie na základe dôverných, verejne nedostupných informácií, tzv. insider trading, a prevzatia firiem sa uskutočňujú pomocou požičaných peňazí.
Rast amerického hospodárstva sa v tom čase navyše spomaľoval. K tomu všetkému sa pripojili aj obavy o dolár, ktorého hodnota na medzinárodných trhoch klesala. Strach o dolár znásobilo rozhodnutie Nemecka zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu, čím posilnilo hodnotu marky.
Novo zavedený elektronický obchodný systém viedol k zosilneniu poklesov na akciovom trhu, pretože požiadavky na predaj sa vykonávali automaticky. Potenciálna hrozba krachu veľkých bánk viedla americkú centrálnu banku Federálny rezervný systém (Fed) a centrálne banky ostatných štátov k prudkému zníženiu úrokových sadzieb. Uplatnili sa aj tzv. vypínače na limitovanie programovaného obchodovania. Tento nástroj umožnil úradom nakrátko pozastaviť všetky obchody s akciami.
Zdalo sa, že priamy ekonomický dopad krachu na burze bol malý a akciové trhy sa rýchlo zotavili. Nižšie úrokové sadzby, osobitne vo Veľkej Británii, ale mohli v rokoch 1988-89 prispieť k vzniku bubliny na trhu s nehnuteľnosťami. Znížené úrokové sadzby mohli rovnako zapríčiniť, že sa libra dostala pod tlak, čo zas v roku 1992 viedlo k devalvácii britskej meny.
Krach ukázal, ako úzko sú previazané globálne akciové trhy a zmeny v hospodárskej politike v jednej krajine môžu potenciálne ovplyvniť trhy po celom svete. USA a Británia sprísnili zákony v oblasti "insider tradingu", zneužívania informácií, ktoré nepoznajú ostatní investori.

[Marektrader]

Ropné šoky v 70. rokoch Slovným spojením "ropné šoky" alebo "ropná kríza" sa označuje prudký nárast cien ropy na svetových trhoch v 70. rokoch 20. storočia. Náhly nárast cien čierneho zlata bol jednou z príčin veľkej inflácie v tomto období. V dôsledku podpory, ktorú USA vyjadrili Izraelu v tzv. Jomkippurskej vojne, sa arabskí členovia OPEC (Organization of Petrol Exporting countries – Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) rozhodli zvýšiť cenu ropy o 70 % a postupne znižovať jej produkciu.

Arabské krajiny uvalili embargo na USA za vojenskú pomoc Izraelu a na európske krajiny Holandsko a Portugalsko za to, že dali USA k dispozícii svoje vojenské základne. Cena ropy vzrástla aj po Iránskej revolúcii v roku 1979. Tieto udalosti viedli Západ k znižovaniu spotreby ropy, k hľadaniu nových energetických zdrojov, výrobe alternatívnych palív a vývoju automobilov s nízkou spotrebou. Diskusia o energetike sa vďaka týmto udalostiam dostala na vrchol rebríčka dôležitosti.

Táto medzinárodná ekonomická situácia zhoršila vnútorné problémy mnohých krajín a viedla ku zvýšenej nezamestnanosti (bez práce zostali približne 2 milióny ľudí). Vedľajšími efektmi boli pokles HNP, rast inflácie a štátneho dlhu. Tieto problémy vyvolali opätovnú diskusiu o zmene sociálnej a hospodárskej politiky.

[Marektrader]

Mississipská bublina

Za prasknutím tejto finančnej bubliny stojí hlavne škótsky dobrodruh John Law. Patril medzi tie typy ľudí, čo si burzu a investovanie mýlili s kasínom. Po kontroverznej minulosti zavítal tento finančný alchymista začiatkom 18. storočia na francúzsky dvor, ktorý bol v zúfalej finančnej situácii.

Pre svoje machinácie získal vojvodu Filipa Orleánskeho, regenta Ľudovíta XV., a podarilo sa mu založiť banku, ktorá prevzala správu kráľovských príjmov a zároveň mohla vydávať vlastné bankovky. Law začal vydávať papierové bankovky, pričom nepochopil, že takýto projekt má úspech len vtedy, ak sú peniaze niečím kryté. V tom období sa predpokladalo, že v oblasti Mississippi a Louisiany sa nachádzajú veľké ložiská diamantov a zlata.

Law založil Západoindickú spoločnosť pre obchod s Mississippi a špekuloval s jej akciami, ktoré skupoval alebo predával, ďalej však bez rozmyslu vydával nové peniaze. Ukázalo sa, že pozitívne správy sú nepravdivé, diamantová bublina spľasla a výsledkom bola veľká inflácia a nedôvera Francúzov k papierovým peniazom. Podľa niektorých bádateľov aj tieto udalosti boli príčinou Veľkej francúzskej revolúcie o trištvrte storočia neskôr.

[Marektrader]

Energetická kríza 2022
Rastúce ceny a politické riziká
Už viac ako desať rokov od globálnej finančnej krízy sa centrálne banky na rozvinutých trhoch stretávajú s nízkou infláciou. Ale v dôsledku pandémie sa spotrebiteľské a výrobné ceny vyšplhali na maximálne hodnoty za niekoľko dekád. Tento rast cien bol podporený nesúladom ponuky a dopytu u komodít, ako aj narušením globálnych dodávateľských reťazcov. Ešte dôležitejšie však je, že zvýšenie cien, ktoré bolo spočiatku odborníkmi po celom svete považované ako prechodné, zostalo na vzostupe celé mesiace, čo vyvoláva otázky ohľadom načasovania a rozsahu menovej politiky. Téma energetickej krízy sa prelína najmenej polovicou rizík definovaných v zozname Dun & Bradstreet. A to sú:

Globálna inflácia: Nesúlad medzi ponukou a dopytom energie sprevádzajúcim znovuotvorenie ekonomiky sa pravdepodobne pre zimu na severnej pologuli zhorší. A to dokonca v čase, keď OPEC+ nevypočul americkú žiadosť na uvoľnenie dodávok ropy. Riziko rastu cien energií bolo najväčším problémom aj v 4. štvrťroku minulého roka.
Problémy dodávateľských reťazcov: Narušenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov sa v priebehu pandémie objavovalo opakovane od polovodičov až po komodity. Toto riziko zostalo zvýšené.

Energetická výzva pre Európu: Summit COP26 – konferencia o zmene klímy – ešte v novembri 2021 priniesla zmiešané závery týkajúce sa opatrení v oblasti klímy. Najväčšie riziko, ktoré z toho vyplýva, je zmätok ohľadom smeru a tempa energetického prechodu. Zatiaľ čo tlak na dekarbonizáciu na celom svete je zrejmý a krajiny sa prihlásili k emisným cieľom, energetická kríza spôsobená nedostatkom uhlia ukázala obmedzenia pri plnení týchto cieľov.

Fiškálne obavy na rozvíjajúcich sa trhoch: Trvalý alebo náhly nárast cien by mohol prinútiť viac rozvíjajúcich sa trhov k sprísneniu menovej politiky. To zvýši ich náklady na obsluhu dlhu, čo môže viesť k zníženiu ratingu krajín a tlaku na štátne rozpočty. Navyše to pravdepodobne zníži vyhliadky na globálny ekonomický rast.