Najväčšie finančné krízy

[Sasha]

Najväčšie finančné krízy

[TamrisFX]

Amsterdamská kríza tulipánov 1637.
Amsterdamská kríza tulipánov je ekonomická kríza, ktorú je možné považovať za jednu z prvých ekonomických kríz na svete. Amsterdam ako prístavné mesto sa už v 16. storočí stal jedným z najvýznamnejších obchodných centier v rámci Európy. V Amsterdame bola založená východoindická spoločnosť, vznik ktorej sa stal podkladom pre vznik prvého trhu s akciami na svete.

V Holandsku sa tulipány pre svoj jedinečný vzhľad stali veľmi populárnou komoditou. Vďaka tomu, že cibuľky tohto kvetu boli veľmi vzácne sa tieto cibuľky stali pre akcionárov východoindickej spoločnosti a taktiež u iných bohatých ľudí v meste symbolom ich statusu s spoločenského postavenia.
Nakoľko vypestovanie jednej cibuľky vyžadovalo pomerne veľmi dlhý čas (u niektorých najvzácnejších tulipánov to bolo až 12 rokov), niektorí obchodníci si chceli zabezpečiť príjmy za obchodovanie s touto veľmi lukratívnou komoditou aj do budúcnosti. Preto popri komoditnej burze sa začala rozvíjať aj burza derivátov. Obchodníci cibuľky tulipánov rozdelili podľa ich vzácnosti do rôznych cenových kategórií.

Ceny niektorých cibuliek začali stúpať do závratných výšok a niektoré cibuľky tulipánov sa predávali aj za desaťnásobok ročného platu remeselníka. Ošiaľ nabral neskutočné rozmery a obchodníci boli ochotní za jednu cibuľku tulipánu zaplatiť v prepočte na dnešnú hodnotu viac ako 50.000 USD. Za takúto cenu sa v uvedenej dobe dal kúpiť dom v centre Amsterdamu.

Zlom nastal na jar v roku 1637, keď kupujúci začali nedôverovať celému uvedenému systému. Špekulanti, ktorí nakúpili vo veľkom cibuľky tulipánov ich začali predávať, nikto však nebol ochotný tieto cibuľky kupovať a v dôsledku toho cena cibuliek tulipánov sa prepadla na stotinu ich dovtedajšej hodnoty.
Prasknutie cibuľkovej bubliny malo za následok niekoľko rokov trvajúcu krízu. To malo za následok, že holandskí obchodníci sa stali voči všetkým netradičným investíciám
veľmi skeptickí a to platí až dodnes, kedy veľmi racionálne analyzujú jednotlivé riziká u investícií.

[RomanFX]

Veľká hospodárska kríza 1929 – 1933
Veľkú hospodársku krízu spôsobil krach na Newyorskej akciovej burze v roku 1929. Jednalo sa o prvú celosvetovú ekonomickú krízu, ktorá ovplyvnila takmer všetky krajiny sveta. V rámci jednotlivých krajín trvala rôzne dlhý čas. Nakoľko táto kríza vznikla v USA, mala najtvrdší dopad práve na Spojené štáty americké (Butler, 1998).
Medzi príčiny tejto krízy patrí nezodpovedné poskytovanie úverov bez istoty, že tieto úvery budú niekedy splatené. Ako uvádzal vtedajší ekonóm Anderson „V polovici roku 1922 a v apríli 1928 sme bankové úvery bez potreby, ospravedlnenia, s ľahkým srdcom a nezodpovedne viac než zdvojnásobili a v rokoch, ktoré nasledovali, sme za to zaplatili strašnú cenu.“
Okrem toho sa táto kríza najviac prejavila v dovtedy priemyselne najrozvinutejších krajinách ako Nemecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Kanada, Francúzsko, Japonsko a Československo. V uvedenom období sa pozastavila úplne výstavba a vidiecke oblasti a farmári trpeli vďaka pádu cien za úrodu, ktorý predstavoval 40% až 60%.
Boli zasiahnuté všetky odvetvia hospodárstva, najviac však baníctvo, hutníctvo a drevárstvo. Samotnú krízu spôsobila cenová bublina na akciovom trhu, ktorá vďaka optimistickej nálade vyháňala cenu akcií do čoraz väčších výšok, pričom kupujúci mali neustálu vidinu zisku z týchto akcií v podobe dividend. Cena akcií však nekopírovala reálny stav ekonomiky. Ku kríze taktiež prispel nárast voľných peňazí v USA v rokoch 1921 až 1929. Tento nárast ponuky voľných peňazí predstavoval až 60%.
Prvotným dôsledkom takéhoto nárastu voľných peňazí bol pokles úrokových sadzieb, čím ľudia aj prostredníctvom takto získaných úverov investovali aj do akcií. Avšak federálny rezervný systém USA v obave zo vzniku cenovej bubliny začal zvyšovať úrokové sadzby. Zvýšené úroky však investori nestačili vykrývať ziskami z akcií. A preto 24. októbra 1929 došlo k pádu burzy na Wall Street čo, ako už bolo spomínané, odštartovalo Veľkú hospodársku krízu.
Následne sa táto kríza preniesla do Európy. Niektoré krajiny devalvovali svoju menu a opustili tzv. zlatý štandard (dolár, libra, marka). To malo za následok, že postupne sa zrútili všetky menové systémy, ktoré boli na tieto meny naviazané.
Nastalo neľahké obdobie veľmi dlhej depresie. Toto obdobie najviac postihlo krajiny, ktoré boli závislé od ťažkého priemyslu. Kríza samozrejme postihla aj bankovníctvo. V tomto sektore kríza vyvrcholila potom, čo americký prezident F. D. Roosvelt vyhlásil trojtýždňové bankové prázdniny, počas ktorých boli banky nútené znovu požiadať o povolenie na činnosť.
Medzi najpostihnutejšie krajiny patrilo Československo, kde pokles priemyselnej výroby predstavoval až 40% a celková devalvácia dosiahla 30%. Počet nezamestnaných vzrástol v priebehu rokov 1929 až 1933 zo 42.000 nezamestnaných na 740.000 nezamestnaných
V roku 1933 vstúpil do platnosti zákon o cenných papieroch a v roku 1934 vstúpil do platnosti zákon o burzách. Tým sa započala éra regulácie trhu s cennými papiermi.

Jednotlivé krajiny sa z tejto krízy snažili dostať realizáciou veľkých vládnych projektov (ktoré však navyšovali štátny deficit), ktoré mali vytvoriť nové pracovné miesta a tým zvýšiť vnútornú spotrebu. V USA sa v tomto čase realizovala napríklad Hooverova priehrada, v tom čase išlo o najväčšiu vodnú elektráreň na svete. Medzi ďalšie opatrenia patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, určovanie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov, nátlak na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy a podobne. Veľká hospodárska kríza mala za následok posilnenie a rozšírenie fašistickej ideológie v rámci Európy.

[Marektrader]

Čierna streda – najväčšie finančné krízy
Jeden z najzaujímavejších pohybov histórie Forex trhu ukázala britská libra na jeseň roku 1992, presnejšie 16. septembra. Neskôr bol tento deň nazvaný "Čierna streda", je to deň kedy bol zaznamenaný najväčší prepad britskej meny. Najdramatickejšie to bolo vidieť na menových pároch GBP/DEM (libra/nemecká marka) a na GBP/USD (libra/ americký dolár). Prepad britskej libry voči americkému doláru v období od novembra do decembra 1992 predstavoval 25% (z 2.01 na 1.51 GBP/USD). Hlavnou príčinou pre túto "krízu šterlingu" je účasť Veľkej Británie v Európskom menovom systéme s pevne určenými menovými rozpätiami, nedávne voľby do parlamentu, znižovanie priemyselnej výroby, Národná banka Anglicka sa usilovala udržať paritu s nemeckou markou, rovnako ako dramatický odliv investorov. V rovnakom čase, sa z týchto dôvodov nemecký menový trh stával omnoho atraktívnejším ako britský. Celkovo špekulanti hromadne predávali libru voči nemeckej marke a americkému doláru. Dôsledky menovej krízy boli nasledujúce: veľký nárast úrokovej miery z 10% na 15%, britska vláda musela akceptovať devalváciu libry a vystúpiť európskeho monetárneho systému. Vo výsledku sa libra vrátila k voľnému plávajúcemu výmennému kurzu.

[Marektrader]

Mexická kríza 1982
Mexická kríza vypukla v roku 1982, kedy mexická vláda stratila všetky devízové rezervy a nemala prostriedky na splácanie mexického zahraničného dlhu. V rámci tejto krízy sa musel angažovať Medzinárodný menový fond, ktorý Mexiku poskytol finančné prostriedky vo výške 3,84 mld. USD vo forme preklenovacieho úveru. Poskytnutie tohto úveru bolo však podmienené prísnymi úspornými opatreniami vo výdavkovej časti mexického štátneho rozpočtu. Mexická vláda priala ozdravný program, ktorého plnenie však vyvolalo značnú nespokojnosť obyvateľstva. V dôsledku obmedzenia výdavkov došlo k zastaveniu rastu ekonomiky a tiež k zvýšeniu nezamestnanosti v rámci Mexika.

[Scalper]

Brazílska kríza 1999
Brazílska kríza vypukla v roku 1999. Brazílska vláda z obavy pred vypuknutím finančnej krízy pristúpila k devalvácii brazílskej národnej meny. Nakoľko brazílska ekonomika patrila k najväčším ekonomikám Latinskej Ameriky bola obava, že by sa táto kríza mohla preniesť aj na ostatné krajiny. Už od začiatku 90. rokov sa Brazília potýkala s výrazným inflačným rastom, ktorý v niektorých rokoch dosahoval až 2.000%.

Je predpoklad, že ak by brazílska vláda nepristúpila k devalvácii meny, táto mena by vplyvom inflačných tlakov oslabila oveľa výraznejšie. Brazílska vláda požiadala Medzinárodný menový fond o pomoc, aby uvedenú situáciu mohla zvládnuť a aby nestrhla do recesie aj ostatné krajiny Latinskej Ameriky.

[Marektrader]

KRACH BANKY BANKÁROV

Londýnska banka Overend, Gurney and Company sa špecializovala na nákup a predaj diskontovaných zmeniek a dlhopisov. Patrila k najúspešnejším vo svete, získala si vyššie renomé, dokonca mala prezývku – banka bankárov.

Po odchode zakladateľa Samuela Gurneyho sa spoločnosť rozhodla až príliš sa zamerať na dlhodobé investície (napríklad železnice), čo by samo osebe mohlo byť v poriadku, ale vedúce osobnosti banky robili vyslovene zlé rozhodnutia.

Po poklese akcií sa banka ocitla v problémoch, a keď v roku 1866 musela stopnúť všetky platby, spôsobila chaos v celej Británii. V dôsledku dominového efektu zbankrotovalo vyše dvoch stoviek spoločností a banka mala v prepočte na dnešné eurá stratu okolo 733 miliónov.

[Scalper]

Ázijská kríza 1997
Ázijská kríza zasiahla najmä Thajsko, Južnú Kóreu a Indonéziu. V roku 1997 špekulatívny kapitál v Thajsku spôsobil, že napriek intervenciám centrálnej banky došlo k deficitu platobnej bilancie a následne centrálna banka bola nútená zmeniť dovtedy fixný devízový režim na voľný devízový režim, čo spôsobilo zhoršenie platobnej schopnosti jednotlivých spoločností a chaos v celej thajskej ekonomike. K prehĺbeniu krízy prispel aj nezáujem centrálnej vlády o riešenia danej situácie. Z dôvodu prepojenosti thajskej ekonomiky na ekonomiku Južnej Kórei a Indonézie zasiahla táto ekonomická kríza aj tieto krajiny.

[Marektrader]

Ruská kríza 1998
Po páde socializmu a rozpade Sovietskeho zväzu nastal v Rusku čas na prechod od plánovanej k trhovej ekonomike. Tento prechod bol však sprevádzaný množstvom negatívnych javov (korupcia, nesprávne politické rozhodnutia, nedostatočná vymožiteľnosť práva a rozmach mafie). Všetky tieto javy mali za príčinu neustále rastúci deficit ruského štátneho rozpočtu, čo malo za následok neustále zvyšovanie štátneho dlhu.

Medzi jednotlivými ruskými spoločnosťami sa začalo vo zvýšenej miere uplatňovať barterové obchodovanie. Štát na svoju prevádzku vydával štátne cenné papiere a ponúkal ich za vysoké úrokové sadzby, ktoré však nedokázal následne splácať. Zároveň v dôsledku uvedených skutočností bol daňový systém v rámci Ruskej federácie na veľmi nízkej funkčnej úrovni. Do krajiny vstupoval prevažne špekulatívny kapitál a ostatný zahraničný kapitál bol prevažne len krátkodobého charakteru.
Nedostatok kapitálu spôsoboval obmedzenie poskytovania bankových úverov. Všetky tieto aspekty spôsobili, že vláda, štátne podniky a aj časť súkromných podnikov prestali vyplácať mzdy svojim zamestnancom a zároveň splácať svoje dlhy. Ďalším negatívnym javom, ktorý prispel k danej situácii bol aj prudký pokles ceny ropy, ktorá sa dostala na svoje desaťročné minimum. Táto kríza vyvrcholila v roku 1998.

[Scalper]

Novodobá finančná kríza 2008
Novodobá finančná kríza začala v roku 2008 v Spojených štátoch amerických a je možné ju nazvať aj ako určitý medzník v doterajších ekonomických krízach. Táto kríza poukázala na to, že súčasný kapitalizmus sa neocitol iba v štandardnej kríze ekonomického cyklu, ale aj v kríze celého systému. Túto krízu nespôsobilo len zlyhanie bánk, ale aj zlyhanie samotného ekonomického systému a hlavne reakcie tohto ekonomického systému na túto krízu. Ako už bolo spomínané, táto kríza vznikla ako finančná kríza v USA , následne však prerástla do krízy hospodárskej, nabrala na sile a stala sa globálnou ekonomickou krízou.

Medzi hlavné príčiny tejto krízy patrí vznik toxických aktív, ktorých vznik umožnila demonetizácia, deregulácia a homogenizácia finančných trhov a globalizácia svetovej ekonomiky (Jahnátek, 2010).

Samotnú krízu odštartoval koncom roka 2007 krach hedgeových fondov investičnej banky Bear Stearns. Následne sa začali prejavovať problémy aj v ďalších finančných domoch v rámci USA, ktoré sa však vláda USA nespočetnými pokusmi snažila zastaviť. Prvopočiatkom vzniku tejto krízy bola politika Billa Clintona, ktorá sľubovala každému Američanovi vlastnú nehnuteľnosť. Jednotlivé finančné inštitúcie sa predháňali v poskytovaní lacných hypotekárnych úverov, ktoré by napomohli naplniť sen o vlastnom bývaní. Dopyt po nehnuteľnostiach spojený s lacnými hypotekárnymi úvermi spôsobil rast cien jednotlivých nehnuteľností, ktoré boli zárukou za takto poskytnuté hypotekárne financovanie. Banky začali takéto hypotekárne financovanie poskytovať aj nízkobonitným klientom, ktorí si dovtedy nemohli dovoliť vlastné bývanie a žili v prenájmoch.