História kryptomien

[Sasha]

História kryptomien

[Scalper]

História kryptomien

Bitcoin si prudkým vzrastom svojej ceny získal pozornosť širokej verejnosti. Decentralizované kryptomeny majú za sebou iba 10 rokov existencie. Za tak krátku dobu sa dokázali vypracovať z nuly na dnešnej miliardové objemy obchodov.
Kryptomeny začínali skromne. Išlo o pokus vytvoriť nezávislý menový systém. Systém, ktorý bude mať jasné pravidlá, nebude možné ho ovplyvniť centrálny autoritou, bude dostatočne bezpečný a prístupný všetkým bez rozdielu.

[Scalper]

Prvé centralizované pokusy
Ak sa pozrieme do histórie kryptomien, narazíme na projekt menom e-gold. Založil ho Douglas Jackson v roku 1996. Vytvoril systém elektronického zlata. Služba mala na svojom vrchole cez 3,5 milióna účtov. Užívatelia disponovali virtuálnym zlatom, ktoré bolo kryté skutočným zlatom uloženým v sejfe spoločnosti Gold & Silver Reserve Inc.
Zlata bolo nakoniec viac ako 3,7 tony. Išlo o množstvo, ktoré zodpovedalo zlatej rezerve malých štátov. Americká vláda tento projekt násilne ukončila a zlato zabavila. V odôvodnení tohto zásahu sa dočítame aj to, že e-gold predstavoval nelegálne paralelnú menu k americkému doláru.

[Scalper]

Bitcoin prvá pravá kryptomena
Prvá plne decentralizovaná kryptomena je Bitcoin. Vytvoril ho Satoshi Nakamoto. Doména bitcoin.org bola založená v auguste 2008. V októbri toho istého roku Nakamoto publikoval k Bitcoin white paper. Plný názov tohto dokumentu znie: Bitcoin: A peer-to-peer Electronic Cash System. V januári 2009 došlo k vyťaženiu prvého Bitcoin a k prvej bitcoinovej transakcií. Tú vykonal samotný Nakamoto. Bitcoin vtedy nemal takmer žiadnu hodnotu.
Nešlo iba o menu samotnú, išlo o to vytvoriť spoľahlivý elektronický platobný systém. Do tejto chvíle nikto s istotou nevie, či ide o jedinú osobu, alebo skupinu ľudí, ktorá Bitcoin vytvorila. Pseudonym zakladateľa a celková decentralizácie tu hrá veľkú úlohu. Ako vidíme na príklade e-gold, centralizácia akejkoľvek nezávislej kryptomeny je nebezpečná a prináša so sebou riziká.

[Scalper]

Mnoho ďalších kryptomien
Po vzore Bitcoin začali vznikať ďalšie a ďalšie meny. V začiatkoch ich bolo len pár. Medzi tie dodnes fungujúci patrí namecoin (NMC) z apríla 2011 a litecoin (LTC) z októbra toho istého roku. Hoci ide o najstaršie kryptomeny, tvorcovia je vypustili do sveta viac ako 2 roky po založení Bitcoinu. Okrem Bitcoinu sa tak na scénu dostávajú tzv. Altcoiny, čiže "alternatívne coin".

Bitcoin bol hneď v roku svojho vzniku, v roku 2009 v októbri zaregistrovaný na dnes už neexistujúce stránke New Liberty Standard. Vtedy sa predával Bitcoin za cenu 5 amerických dolárov. Prvú veľkú bitcoinovou burzou potom bola burza MtGox. Kuriózne na nej je, že pôvodne slúžila ako online bazár kariet Magic the Gathering. Bitcoin začala obchodovať v roku 2010.
Na príbehu burzy MtGox je opäť úplne presne vidieť, v čom tkvie problém centralizácie. Veľké burzy sú zo svojej podstaty spravované jednou centrálnou autoritou. Väčšinou ide o spoločnosť, ktorá túto burzu založila. Server MtGox podľahol hackerom a z burzy boli ukradnuté veľké sumy Bitcoin. Od roku 2014, kedy burza zanikla, nebola väčšina okradnutých užívateľov dodnes vyplatená.

[Scalper]

Súčasný stav kryptomien
V súčasnej dobe existuje na trhu viac ako 2300 kryptomena. Pritom minulý rok ich bolo približne 1800. Priemerne tak pribúda aspoň jedna kryptomena denne. Je však otázka, akej kvality tieto novovzniknuté coiny sú. V mnohých prípadoch ide o tzv. ERC-20 tokeny. Tie fungujú na platforme Ethereum a skúsený programátor je vytvorí za popoludnie. Vydavateľovi kryptomien tak stačí len chytľavý názov a veľa peňazí, ktoré vloží do marketingu.
Na poli kryptomien toho bolo už mnoho vyskúšané. Stovky ambicióznych Coinov zanedlho po vzniku zase zanikli. Na internete existuje stránka, ktorá presne tieto coiny mapuje. Zaujímavé ale je, že v prvej desiatke kryptomena sa ako stálice drží Bitcoin, litecoin a ethereum.
Z trhového hľadiska tak zatiaľ nikto nevymyslel lepšiu kryptomenu, než je Bitcoin.

[Scalper]

Súčasný stav kryptomenových búrz
Podľa informácií serveru CoinMarketCap existuje súčasne asi 19 tisíc búrz. Ide o neskutočné číslo v porovnaní s časom pred desiatimi rokmi, kedy neexistovala ani jedna. Medzi najväčšie patrí BitMax (objem 11,6 miliardy dolárov), BitMEX (objem 8 mld. Dolárov) a Binance (2,79 mld. Dolára). Pre porovnanie americký akciový index NASDAQ má v čase písania článku denné objemy približne na úrovni desiatok až stoviek miliárd amerických dolárov.
Burzy sa všeobecne povedané poučili z minulosti, z chýb ich predchodcov. Dvojfaktorové zabezpečenia vkladov (prihlásení pod heslom a overenie napr. Cez SMS správu) je dnes už štandardom. Burzy sú až na výnimky veľmi dobre zabezpečenej. Vklady svojich užívateľov presúvajú na tzv. Cold wallet, fyzické off-line kryptoměnové peňaženky typu Trezor.

Kedy sa pridajú inštitúcie
Z dostupných dát je vidieť, že kryptomenové burzy sa tešia veľkej obľube. Stále ale majú rádovo nižšie objemy než akciové trhy. V súčasnej dobe nie je veľa tzv. Inštitucionálnych investorov, ktorí svoje zámery s kryptomenami dali najavo. Medzi bankami a fondy môžeme vysledovať názor, ktorý vo všeobecnosti tvrdí, že kryptomeny sú "zlé a zlé".
Navonok finančné inštitúcie ako by o segment kryptomien nejavili žiadny záujem. Ak sa ale pozrieme na tzv. Crypto whales čiže "veľryby", potom vidíme, že malé percento bitcoinových peňaženiek ovláda väčšinu dostupné zásoby tejto kryptomeny. Jedná sa o peňaženky, ktoré nepatria burzám, stojí za nimi neznámi investori. Tí môžu veľké množstvo Bitcoinu použiť, aby manipulovali trhom podľa toho, ako práve potrebujú.

[Scalper]

Keď sa pridajú inštitúcie
Z dostupných dát je vidieť, že kryptomenové burzy sa tešia veľkej obľube. Stále ale majú rádovo nižšie objemy než akciové trhy. V súčasnej dobe nie je veľa tzv. Inštitucionálnych investorov, ktorí svoje zámery s kryptomenami dali najavo. Medzi bankami a fondmi môžeme vysledovať názor, ktorý vo všeobecnosti tvrdí, že kryptomeny sú "zlé a zlé".
Navonok finančné inštitúcie ako by o segment kryptomiem nejavili žiadny záujem. Ak sa ale pozrieme na tzv. Crypto whales čiže "veľryby", potom vidíme, že malé percento bitcoinových peňaženiek ovláda väčšinu dostupné zásoby tejto kryptomeny. Jedná sa o peňaženky, ktoré nepatria burzám, stoja za nimi neznámi investori. Tí môžu veľké množstvo Bitcoinov použiť, aby manipulovali trhom podľa toho, ako práve potrebujú.

[Scalper]

Vklad a výber fiat meny
Pre vstup do kryptosveta je dôležité vedieť, ako do neho dostať svoje prostriedky. Ak ste prevádzkovateľ ťažby, potom za svoje peniaze nakupujete ťažobné stroje a elektrinu, ktoré poháňajú vašu bitcoinovou farmu. Ak ste investor, kupujete Bitcoin najčastejšie na burze. Na túto burzu ale musíte najprv dostať svoju lokálnu menu. Či už ide o euro alebo americký dolár, postup je takmer totožný.
Po registrácii na danej kryptoburze si treba nabiť svoj účet. Najčastejšou metódou je prevod na účet. Väčšina búrz prijíma európske SEPA platby. Burza CoinMate.io vlastný účet v slovenskej Fio banky a nie je tu potrebné medzinárodného prevodu. Mnoho búrz tiež prijíma platobné karty VISA alebo MasterCard. U týchto kariet je však potrebné počítať s niekoľkopercentným poplatkom navyše. Nákup kryptomeny sa vám tak môže predražiť.
Ak realizujete obchod a chcete si vybrať zisk, potom vám burza vyplatí peniaze vo fiat mene na váš osobný účet. Všeobecne platí, že účet musí byť vedený na vaše celé meno tak, ako ste ho uviedli pri registrácii na burze. Vyplácanie na účet tretej osoby nie je z legislatívnych dôvodov možné.